História obce Predmier sa v písomných prameňoch po prvý raz spomína v donácii Belu III. z roku 1193, ale archeologické doklady z katastra obce predchádzajú túto najstaršiu písomnú zmienku o niekoľko storočí.

Najstaršie archeologické doklady o osídlení obce Predmier sa nachádzajú v zbierke Považského múzea v Žiline. Podľa nich prvé stopy osídlenia možno začleniť do obdobia neskorej doby bronzovej, keď tu žil ľud lužickej kultúry. Osídlenie tejto lokality potvrdzuje i kultúrna vrstva z doby železnej, z ktorej sa zachovali črepy zdobené žliabkami. Omnoho viac nálezov však pochádza z obdobia ranného stredoveku. Z tohto obdobia sa podarilo nájsť železnú ostrohu z 12.-13. storočia, čo zodpovedá aj prvej písomnej zmienke o Predmieri. Zachovali sa nálezy keramiky z polôh Dolné pole, Dolné Záhumnie a Malá Hradná, odkiaľ poznáme aj doklady osídlenia zo 14.-15. storočia. Tieto pamiatky sú jasným dôkazom toho, že o histórii obce hovoria nielen písomné, ale aj archeologické doklady a tieto 2 zložky sa navzájom dopĺňajú. I z tohto dôvodu môžeme hovoriť o Predmieri ako o jednej z najstarších obcí súčasného Žilinského okresu.

V najstarších písomných zmienkach z roku 1193 sa vyskytuje názov Predmír. Etymologicky ho možno vysvetliť ako " prinášajúci mier ", prípadne " ten, ktorý prichádza pred mierom ". Počiatky stredovekého Predmiera spadajú do poveľkomoravského obdobia, keď sa osídlili hradné návršia Súľova a Hričova. V tejto dobe bol starý Predmír darovaný dvom bratom Stojislavovi a Vratislavovi za hrdinské vojenské činy v domáckej vojne uhorským kráľom Bélom III. Tento starý Predmír, ako mesto, bol obohnaný silným múrom, v ktorom boli dve dobre strážené železné brány. Bol vraj nedobytný a pre túto svoju nedobytnosť bol určený za miesto, kde sa uzatvárali prímeria s nepriateľmi pred vyhlásením mieru. Odtiaľ malo mesto svoje meno Predmír. Predsa však bolo Tatarmi dobyté, pritom spustošené a vypálené, takže obyvatelia boli nútení stavať si nový Predmier pri potoku Hradňanka v lokalite Pažiť.

O vlastnej samospráve obce máme zmienky zo začiatku 14. storočia. V roku 1312 sa totiž prvý raz spomína richtár Predmiera. V r. 1439 sa Predmír uvádza spolu s ostatnými 16 obcami ako majetok Považskobystrického panstva. V roku 1458 Považskobystrické panstvo spolu s Predmierom prešlo do rúk Podmanických. V listine kráľa Mateja vydanej v Budíne 15. marca 1458 obec figuruje ako Predmyer. Celé panstvo dostal Ladislav Podmanický za 12 tisíc zlatých. Ďalšia písomná zmienka o Predmieri sa viaže k 70-tym rokom 14. storočia. V listine panovníka Mateja zo 6. marca 1471 sa spomína Predmyr v súvislosti s novou donáciou synovi Ladislava Domanického Jánovi, v ktorej sú vypočítané všetky obce, ktoré patrili panstvu. Predmyr sa v listine Turčianskeho konventu z 29. januára 1525 znovu spomína ako mestečko a obyvatelia ako mešťania. V mestečku v polovici 16. storočia zúrila cholera, ktorej za obeť padlo veľa obyvateľov.

Po vymretí rodiny Podmanických v r. 1553 sa dostalo Považskobystrické panstvo do rúk Anny Méreyovej, a tak bol Predmier v rukách jej dedičov Balošovcov, lebo Anna už ako vdova sa vydala za Andreja Balošu. Cisár Leopold I. časť ich majetku skonfiškoval pre účasť Imricha Balošu na Tokoliho sprisahaní a daroval ju Sepáriovcom. Títo potom neustále zápasili o svoje privilégia. V r. 1573 bolo Predmieru Maximilánom II. udelené jarmočné právo. Na čele obce stál richtár s obecnou radou, ktorú tvorili notár a niekoľko prísažných. Predmier bol v 2. polovici 17. storočia len o niečo menším trhovým strediskom ako Bytča. V tom čase sa remeselná výroba širšie nerozvinula, okrem kováčov a mlynárov tu dedinských remeselníkov takmer nebolo. Obyvatelia sa živili zväčša poľnohospodárstvom, drotárstvom a prácou v lesoch.